Bratislava, 2. september 2026 – Až polovica detí v slovenských školách má nejaký typ znevýhodnenia, či už zdravotného alebo sociálneho. Len 23 % učiteľov a učiteliek však vie, ako vzdelávať rozmanité deti spoločne. Slovenské školy pritom majú vytvárať podmienky pre spoločné vzdelávanie všetkých detí bez ohľadu na ich zdravotný stav, sociálne zázemie či individuálne potreby. Skúsenosti priamo zo škôl ukazujú, že problémom nie je iba nedostatok personálu, ale aj praktickej a dlhodobej podpory pre učiteľov a učiteľky, ktorí majú inklúziu každý deň premieňať na realitu.
Rozmanité sú všetky slovenské školy
Pod pojmom inklúzia si stále často predstavujeme predovšetkým začlenenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo diagnózou. Rozmanitosť v triedach je však omnoho širšia. Deti sa líšia tempom vývinu, schopnosťou zvládať emócie, spôsobom učenia, rodinným a sociálnym zázemím aj mierou podpory, ktorú potrebujú.
Ukazuje to aj skúsenosť z materskej školy v Jarovniciach: „My sme dlhé roky inklúziu vnímali tak, že ide o začlenenie nejakého dieťaťa, ktoré má papier s diagnózou. Keď sme sa tomu začali viac venovať, uvedomila som si, že jej súčasťou je každé jedno dieťa,„ opisuje svoju skúsenosť riaditeľka školy Anna Koscelníková. Podobne podľa nej uvažoval aj celý pedagogický tím.
Súkromná materská škola Filka v Jarovniciach je jednou z materských škôl, ktoré sa v minulom školskom roku zapojili do rozvojového programu IN škola, za ktorým stojí organizácia Rozmanita. „Najskôr sme si hovorili, že nemáme až také rozmanité deti, že čo tam budeme riešiť. Potom postupom času, keď sme chodili na školenia, vzdelávali sa a rozprávali, uvedomili sme si, že v každej triede je vlastne každý rozmanitý. Aj my, aj deti,„ hodnotí riaditeľka z Jarovníc.
Práve schopnosť reagovať na rozdielne potreby detí je pritom jednou z podmienok kvalitného vzdelávania pre všetkých. Neznamená to, že učiteľ musí pripraviť pre každé dieťa iné vyučovanie. Musí však vedieť rozpoznať, že rovnaký prístup nemusí fungovať pri všetkých deťoch rovnako.
„Od učiteľov a učiteliek očakávame, že budú vedieť pracovať s veľmi rôznorodými kolektívmi, zvládať náročné správanie, reagovať na individuálne potreby detí, komunikovať s rodičmi a popritom zabezpečiť kvalitné vzdelávanie celej triedy. Nemôžeme však očakávať, že to budú automaticky vedieť bez dostatočnej podpory. Inklúzia sa nestane realitou tým, že ju od škôl budeme vyžadovať. Učitelia potrebujú konkrétne nástroje, čas skúšať ich v praxi a možnosť konzultovať situácie, s ktorými si nevedia rady,„ hovorí Anna Symington-Maar, zakladateľka a riaditeľka organizácie Rozmanita.
Učitelia a učiteľky riešia problémy, na ktoré univerzálny návod neexistuje
Školy a škôlky v rámci svojho fungovania riešia nedostatok personálu a vlastné preťaženie, náročné správanie detí, adaptáciu na nové prostredie, rozdielne tempo a potreby detí, komunikáciu s rodičmi, spoluprácu učiteľského tímu či iné problémy.
Riešením preto podľa Rozmanity nemôžu byť iba jednorazové školenia. Ak má učiteľ či učiteľka nové princípy skutočne preniesť do triedy, potrebuje možnosť vyskúšať ich, upraviť podľa potrieb konkrétnych detí a následne reflektovať, čo funguje a čo nie.
Výsledkom pritom nemusia byť veľké a nákladné zmeny. V materských školách v Jarovniciach, Budimíre a Tepličke nad Váhom, ktoré sú zapojené do bezplatného rozvojového programu IN škola, začali učitelia a učiteľky napríklad meniť usporiadanie tried, zavádzať vizuálne režimy dňa a kútiky pokoja, systematickejšie sledovať rozvoj detí, podporovať ich väčšiu samostatnosť či nastavovať spoločné pravidlá a postupy učiteľského tímu.
V Budimíre sa jedna z týchto zmien prejavila aj v situácii, ktorú by si dospelý možno ani nevšimol. „Pani učiteľka, ste smutná? Môžete si ísť oddýchnuť do kútika pokoja (miesto, kde deti môžu počas vyučovania regulovať svoje emócie),„ povedal jeden z chlapcov svojej učiteľke. Podľa Zuzany Kubašiakovej, zástupkyne pre MŠ v ZŠ s MŠ M.R. Štefánika Budimír, je aj takýto moment výsledkom práce s emóciami. Deti sa ich učia rozpoznávať nielen u seba, ale postupne si začínajú všímať aj prežívanie druhých.
„Ak chceme, aby sa inklúzia na Slovensku skutočne diala, nestačí ju od škôl očakávať. Potrebujeme vytvoriť podmienky, aby ju učitelia dokázali robiť dobre. Keď dostanú konkrétne nástroje, dlhodobú podporu a priestor hľadať riešenia pre svoju školu, zmena sa začne diať priamo v triedach. A práve tam sa rozhoduje o tom, akú skúsenosť si dieťa zo školy odnesie,„ dodáva Anna Symington-Maar.
Program chce postupne dostať inkluzívny model do 1 000 škôl
Jedným zo spôsobov, ako takúto podporu dostať priamo k učiteľom, je bezplatný rozvojový program IN škola organizácie Rozmanita. V pilotnom školskom roku 2025/2026 ním prešli materské školy v Budimíre, Jarovniciach a Tepličke nad Váhom. Spolu 24 pedagogičiek a 212 detí. Program kombinuje workshopy, stáže v modelovej LAB škole, metodiky, edukačné videá, konzultácie a individuálny mentoring priamo v školách. V školskom roku 2026/2027 sa rozširuje do ďalších lokalít, vrátane Šamorína, Žiliny a Bratislavy, a má zasiahnuť viac ako 500 detí a približne 54 pedagógov a pedagogičiek. Dlhodobým cieľom Rozmanity je do roku 2035 preniesť model do 1 000 škôl na Slovensku.