Molière, Racine a Corneille definujú klasicistické normy. Tragédia a komédia pod ochranou dvora určujú mieru slušnosti aj dramatickej stavby.
Molière, Racine a Corneille definujú klasicistické normy. Tragédia a komédia pod ochranou dvora určujú mieru slušnosti aj dramatickej stavby.
Mann a Hesse skúmajú morálku a vnútornú cestu. Romány balansujú kultúru a konflikt jednotlivca, ktorý hľadá zmysel v zložitom svete.
Realizmus ako základ modernej literatúry: techniky, perspektívy a dokumentárnosť. Sledujeme prechody k novej citlivosti a naratívnym experimentom.
Renesancia v národných literatúrach: úloha tlače, dvorov a humanistov. Sledujeme šírenie štýlov cez preklady a kultúrne siete v Európe.
Slovenská literatúra v európskom kontexte: preklady, ceny a dialógy s prúdmi. Kde rezonuje, kde zaostáva a ako ju presnejšie zaradiť do širšieho rámca.
Nemecká avantgarda a expresionizmus: krik mesta, vojny a úzkosti. Rozklad formy hľadá nové gesto, ktoré zachytí nerv veku.
Digitálna literatúra prepája text s multimédiami a interaktivitou, rozširuje autorstvo a mení spôsoby čítania aj publikovania.
Tragediografia ako filozofia života: osud, hybris a katharsis v priestore polis. Čo nás učí o zodpovednosti a hraniciach ľudského konania aj dnes.
Poválečný hlas Nemecka: trosky, vina a pamäť. Literatúra hľadá nový jazyk po rozdelení a zjednotení, aby pomenovala traumy i nádej.
Symbolizmus obracia pozornosť dovnútra: synestézie, sny a tichá hudba slova. Metafory otvárajú priestor pre transcendentné významy textu.
Viktoriánsky román mapuje spoločenské napätia: priemysel, triedy a rod. Silné postavy a morálne dilemy modelujú moderný čitateľský svet.
Severská literatúra a témy klímy i nerovností. Texty skúmajú zdroje, migrácie a empatiu, aby otvorili dialóg o budúcnosti regiónu a planéty.
Historizmus a reflexia spoločnosti v próze. Prepojenie dejín a súčasných otázok cez literárny obraz.
Góngora, Marino, Gryphius: majstri barokovej obraznosti. Porovnáme kultizmus a konceptizmus a ich vplyv na metaforu a rytmus verša.
Vývoj anglickej literatúry: od cestujúcich rozprávačov po javisko Londýna. Ako jazyk, dráma a sonet menia čitateľské očakávania a formy.
Traja klasici moderny: hudba verša a mestská senzibilita. Baudelaireov spleen, Mallarméov znak a Verlainova hudba formujú poetiku 20. storočia.