Symbolizmus ako prechod k modernej poézii. Inovácie formy a jazyka, ktoré otvorili nové smery.
Značka: jazyk
Poválečný hlas Nemecka: trosky, vina a pamäť. Literatúra hľadá nový jazyk po rozdelení a zjednotení, aby pomenovala traumy i nádej.
Štýl a jazyk slovenských realistov. Presnosť zobrazenia, dialóg a morálne akcenty v rozprávaní.
Historizmus a reflexia spoločnosti v próze. Prepojenie dejín a súčasných otázok cez literárny obraz.
Vývoj anglickej literatúry: od cestujúcich rozprávačov po javisko Londýna. Ako jazyk, dráma a sonet menia čitateľské očakávania a formy.
Kafka, Proust a Joyce menia paradigmu románu. Pamäť, jazyk a labyrinty vedomia otvárajú priestor pre experiment a novú mapu reality.
Počiatky slovenského divadla: ochotnícke korene, repertoár a formovanie javiskovej tradície.
Ruská klasika spája epiku a psychologickú hĺbku. Od Puškina k Tolstému sa rodí román, ktorý kladie zásadné otázky človeku i svetu.
Osobnosti starej literatúry: Silván a Gavlovič. Ich poetika, jazyk a morálne posolstvá v dobovom kontexte.
Zásady medzikultúrnej komunikácie: empatia, pravidlá a zvládanie konfliktov. Rozvíjajte kompetencie a búrajte stereotypy pre tolerantné spolunažívanie.
Literárny protest proti kolonializmu: hlasy, ktoré menia jazyk moci na jazyk pamäti, odporu a obnovenej komunity.
Anglofónny svet po 1950: postkoloniálne hlasy a diaspora. Identita a jazyk sa prelínajú v rozprávaniach, ktoré mapujú globalizované skúsenosti.
Literatúra ako nástroj národného uvedomenia. Úloha jazyka a tlače pri formovaní identity a verejného života.
Čo tvorí hmotné a nehmotné dedičstvo a prečo ho chrániť. Zodpovedné odovzdávanie pamiatok, jazykov a tradícií posilňuje identitu i kultúrnu pamäť spoločnosti.
Impresionizmus prenikol do sochárstva a literatúry: dôraz na dojem, prchavé okamihy a fragmentárnosť. Jazyk i forma sledujú atmosféru skôr než dej.
Štyria pilieri: od Hviezdoslavovho jazyka po Tatarkovu esej a Slobodovu novelu. Čo spája ich poetiky a ako prehovárajú k dnešnému čitateľovi a škole.
Urban, Jesenský, Figuli: predstavitelia moderny. Témy a poetika v kontexte spoločenských zmien.
Trnavská skupina a poetika súčasnosti. Inovácie jazyka a obrazu v tvorbe generácie.
Jozef Gregor Tajovský a spoločenská dráma. Konflikty, jazyk a realistické postupy na javisku.
Ivan Krasko a jeho melancholická lyrika. Symboly, ticho a moderné vnútorné prežívanie v poetike.
Kultúrne dedičstvo Kollára a Štúra v literatúre. Spôsoby interpretácie a prítomnosť v pamäti spoločnosti.